Existuje množstvo teórií o starnutí. Je rozdiel medzi vekom kalendárnym a vekom biologickým. Poznáme mladých starcov a starých mladíkov. Starnutie nie je choroba, začína sa prejavovať v období zrelosti, čo je asi tak po 60. roku života. Zmeny starnutia sa nemusia objaviť u každého človeka rovnako a v rovnakom čase. Tak ako každý z nás je špecifický, má iné schopnosti a danosti, aj v procese starnutia existujú veľké rozdiely medzi jednotlivcami. A, samozrejme, to značne ovplyvňuje ich schopnosť viesť aktívny a uspokojujúci život.

Z funkčného hľadiska je najvýraznejším prejavom starnutia pokles fyzickej sily a výkonnosti. Nastávajú funkčné zmeny zraku, sluchu, zhoršuje sa pohyblivosť a pamäť. Zmeny môžeme zjednodušene vyjadriť jedným slovom – úbytok. Ubúda podkožné väzivo, svalová hmota aj hmota vnútorných orgánov a kostí. Celkový úbytok tkaniva sa však najvýraznejšie prejaví, keď sa týka mozgových buniek. Dôkazom toho je, že mnoho ľudí si sťažuje, že s pribúdajúcimi rokmi stále viac zabúdajú. Zdravie starších ľudí najviac ohrozujú choroby srdca, ciev, onkologické choroby, rednutie kostí – osteoporóza a iné choroby pohybového ústrojenstva, reumatizmus, poruchy metabolizmu a pod. U niektorých sa prejavia rôzne psychické poruchy a nie zriedkavé sú úrazy starších osôb s následnými zlomeninami.

Pred starnutím nemožno nikoho ochrániť, ale je dokázané, že ľudia s optimisticky ladenou povahou na starobu pozerajú s určitým nadhľadom a aj s humorom a žijú ak nie dlhšie, ale určite plnohodnotnejšie a príjemnejšie ako pesimisti v rovnakom veku. Dôležité je venovať vo vyššom veku pozornosť psychohygiene. Pretrhnutie väzby k spoločnosti vedie k izolácii, rozpadu osobnosti. Na starobu je nutné sa pripravovať podobne, ako sa plánovite pripravujeme na životné povolanie. Tretí vek môže totiž trvať aj viac ako 20 či 30 rokov.