Alzheimerova choroba je závažné postihnutie mozgu. Spôsobuje nezvratné zmeny v mozgových bunkách a úbytok mozgovej hmoty, narušuje časť mozgu a spôsobuje úbytok kognitívnych funkcii – myslenia, pamäti, úsudku. Prvé príznaky pri bežnom kontakte nie je možné rozpoznať, pretože prebiehajú na mikroskopickej úrovni mozgu.
Prvý krát bola popísaná nemeckým lekárom A. Alzheimerom v roku 1907. Príčiny vzniku Alzheimerovej choroby nie sú zatiaľ dostatočne objasnené, ale predpokladá sa, že vzniká zhodou niekoľkých faktorov spolu so spúšťačom, ako napríklad vplyv prostredia, porucha imunity alebo vírus, pričom za najvýznamnejší rizikový faktor je považovaný vysoký vek. Ochorením sú štatisticky postihnuté ženy oveľa viac ako muži. Predpokladá sa, že určitú rolu pri vzniku ochorenia zohráva aj dedičnosť. Prekvapivo, Alzheimerova choroba postihuje častejšie osoby s nižším vzdelaním, z čoho sa dá predpokladať, že voči chorobe je viac odolný trénovaný mozog, ale súčasne sa zistilo, že keď choroba postihne práve takéhoto človeka, prebieha rýchlejšie a zákernejšie.
Možnosti vyliečenia Alzheimerovej choroby v súčasnosti nie sú, ale existujú lieky, ktoré umožňujú zmierniť jej príznaky. Dôležité však je, že ako najúčinnejšia forma pomoci postihnutým pacientom popri medikamentóznej liečbe je aktivizácia chorého a poskytnutie špeciálnej starostlivosti a terapií, ako reminiscenčná terapia, ergoterapia, arteterapia, bazálna stimulácia, kognitívne cvičenia a podobne muzikoterapia, validácia a pod.
Žiaľ, Alzheimerova choroba je smrteľné ochorenie a priemerná doba prežitia sa udáva okolo osem rokov od počiatočných príznakov. Treba podčiarknuť, že čím skôr sa choroba rozpozná, tým sa zväčšuje šanca na zmiernenie jej priebehu. Včasná diagnostika nedokáže ochorenie zastaviť ale vďaka skorému rozpoznaniu môžeme priebeh spomaliť a milovaný príbuzný tak môže dlhšie viesť plnohodnotný život.
Ochorenie je často psychickou záťažou predovšetkým pre príbuzných a známych chorého. V dôsledku podozrievania ľudí z bezprostredného okolia, častých útekov, strácania vecí, obviňovania a klamstiev býva najbližšia rodina po čase unavená a vyčerpaná. Môžu sa dostaviť pocity viny z toho, že sa o príbuzného nedokážu postarať, že nevyhovujú jeho potrebám a pod. Ústavná starostlivosť nie je zlyhanie ale šanca, podaná ruka profesionálov, ktorí dokážu konať tam, kde rodinní príslušníci nevládzu.
Človek postihnutý Alzheimerovou chorobou by nemal ostať sám – môže nechtiac spôsobiť vážne problémy sebe i svojmu okoliu. Taktiež je dôležité podotknúť, že táto choroba značne znižuje obranyschopnosť organizmu a aj bežná choroba môže spôsobiť nepríjemné komplikácie a nie vždy je možné vyhovoujúce podmieky pre človeka trpiaceho Alzheimerovou chorobou vytvoriť doma.
